≡ Ján Valchár: V tieni Yggdrasillu
November 2017
Podľa pradávneho proroctva mocnej völvy proti sebe jedného dňa povstanú bohovia, aby sa sily dobra a
zla stretli v poslednej bitke, ktorá zničí svet. Nádeje bohov na zvrátenie veštby sa upínajú k Thorgerovi,
mladíkovi, ktorý prežil sotva štrnásť zím...
Ragnarok sa nezadržateľne blíži.
Výška sedem stôp. Podľa výzoru skôr démon než jazdec. Podľa spôsobu boja
berserk. Podľa povahy upír alebo besný vlk.
Celkový dojem zvýrazňovala veľká tmavá medvedia kožušina, ktorú mal
jazdec prehodenú cez plecia a ktorá zakrývala aj konské boky. Berserkovia
väčšinou nosili zvieracie kožušiny srsťou dovnútra, aby im v daždi nepremokli.
Tento muž nosil kožušinu naopak a srsť ešte ozdobil medvedími pazúrmi, aby
pôsobila desivejšie. Dážď ho netrápil. Dôležitý bol výzor.
Rovnako si dal záležať na prilbe. Aj jej úlohou bolo najmä vystrašiť nepriateľa.
Kým bežné severské helmy sa skladali iba z oblej pokrývky hlavy (bohatší
bojovníci mali aj ušnice a nosový plát, významní veteráni dokonca očnice
a rôzne ozdoby), táto ukrývala celé líca pod plátovými očnicami a drôtený
závoj zahaľoval bradu, hrudník aj plecia. Temeno zvýrazňoval žliabkovaný
železný hrebeň podobný vysušenej zvieracej chrbtici. Prilba bola čierna, len
obočie a hrebeň boli postriebrené, aby bol kontrast čo najväčší. Kdesi v hĺbke
prilby sa skrývali neviditeľné, zato vševidiace oči. Pohľad na takúto príšeru
často vydesil nepriateľa natoľko, že sa stal obeťou ešte pred bojom. Mal síce
okrúhly štít, no ten jeho bol väčší, než bolo bežné. Tiež bol čierny, no v strede
okolo kruhovej puklice sa vynímali dva postriebrené psy.
Zámožní severania nosili v oblasti pása krúžkové brnenie, ktoré odzrkadľovalo
vkus majiteľa a jeho spôsob boja. Chudobnejší či mladší bojovníci brnenie často
ani nemali. Tomuto mužovi brnenie siahalo až pod kolená, a čo bolo nezvyčajné,
spod drôtenej suknice sa ťahala ďalšia kovová tkanina až k chodidlám, akoby
s výnimkou medvedej kožušiny opovrhoval oblečením smrteľníkov. Keby
odložil štít, možno by sa objavil i kus vypracovanej kože. V skutočnosti bolo
vidno iba tri veci: štít, medvediu kožušinu a masu kovu. Potom už nepriateľ
nevidel nič, iba vlastnú krv a večnú temnotu.
Hrôzu vzbudzoval aj jazdcov kôň. Jeho čierna srsť ladila s pánovým výstrojom.
Zviera bolo od hlavy až po zadné stehná posiate jazvami. Ani roky strávené
v ľudských bitkách, tucty zápasov s divými šelmami alebo besná jazda tŕním
nemohli natoľko zjazviť koňa. No pri pohľade zblízka bolo jasné, že jazvy sa
tiahnu až podozrivo pravidelne a súmerne na oboch stranách tela. Kôň mal
paralelné brázdy okolo očí, vypuklé jazvy na krku a na chrbte, ktoré sa podobali
na vytŕčajúce rebrá, a rovnobežné ryhy na stehnách. V okamihu, keď obeť
zbadala jazdca a jeho koňa, myslela si, že ju napadol démon na rozkladajúcom
sa žrebcovi, a nie ľudský bojovník na živom tátošovi.
Pripravujeme...